Seminárna práca z percepcie

I L Ú Z I E

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Katarína Bieliková

Barbora Forbaková

Náš mozog čerpá podnety z obrazov prijatých očami, aby im pomohol zinterpretovať to, čo vidíme. To je zvyčajne dôležité v situáciách ako napr. vnímanie hĺbky. Napriek tomu je niekedy táto interpretácia klamlivá. Podnety nás nútia mylne si myslieť, že vidíme niečo nepravdivé alebo dokonca niečo čo vôbec neexistuje. Uvidieť neznamená vždy uveriť – ako nám dokazujú optické ilúzie.

Mnoho z toho, čo vizuálne vnímame, je v nejakom zmysle iluzórne. Vzdialenejšie predmety sa zdajú menšie ako tie, čo sú bližšie. Zrkadlá ukazujú veci tam, kde nemôžu byť. Fatamorgána nás oklame vidinou vzdialenej scenérie. Ryby v rybníku vyzerajú, že sú vo vode vyššie, ako v skutočnosti sú. Mesiac tesne nad horizontom sa javí oveľa väčší ako v zenite. Rovnobežné priamky sa zbiehajú smerom k horizontu. Šošovky menia očividné rozmery a vzdialenosť predmetov.

Väčšinou ide o ilúzie zapríčinené fyzikálnymi efektami pri prechode svetla z predmetov do našich očí. My však vieme, že vzdialené objekty sú oveľa väčšie, ako ich vnímame. Vieme, že predmety videné v zrkadle sú v skutočnosti pred sklom, nie za ním. Náš mozog a myseľ sa väčšinou adaptovali na tieto javy a naučili sa kompenzovať ich takým spôsobom, aby zodpovedali realite. Dokážeme si predstaviť svetlo odrážajúce sa od zrkadla a spätne ho premietnuť na pôvodné miesto, kde podľa očakávania nachádzame jeho zdroj.

Väčšina z nás považuje zrak sa samozrejmosť. Zdá sa, že to robíme bez úsilia, no napriek tomu je vnímanie obrazov, predmetov, farby a pohybu veľmi komplikovaný proces. Keď nakloníme hlavu, svet sa nenakloní. Keď zatvoríme jedno oko, nestrácame okamžite schopnosť vnímať hĺbku. Keď prechádzame okolo nejakého predmetu, zakaždým vnímame iný tvar, hoci predmet sa nemení. Aj keď si uvedomujeme, že nás zrak klame, nezastaví to zavádzajúci efekt. To poukazuje na rozdielnosť nášho vnímania niečoho a našej predstavy o tom.

Naše oči sú optické nástroje ako mikroskop alebo teleskop, ale prispôsobujú sa omnoho jednoduchšie. Dúhovka prepúšťa do oka potrebné množstvo svetla, šošovka zaostruje. Svetelné lúče prichádzajú do oka na fotoreceptívne bunky na sietnici. Obraz, ktorý sa na sietnici vytvorí, je plochý a napriek tomu, my vnímane tvar, hĺbku a pohyb.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fakt, že dokážeme získať presnú trojdimenzionálnu informáciu z vizuálne dvojznačnej prezentácie znamená, že nejaké veľmi silné obmedzenia musia byť zavedené pri interpretácii dvojrozmerných obrazov. Tieto obmedzenia musia tiež vysvetľovať mnoho ilúzií.

Čo je vlastne ilúzia? Je to klamlivý alebo skreslený vnem, líšiaci sa od skutočného stavu, ktorý by bolo možné určiť fyzikálnym meraním.

Medzi najznámejšie typy ilúzií môžme zaradiť.

Reverzibilné figúry

    1. Neckerova kocka

    2. Reverzibilné schody

Chybná interpretácia perspektívy

    1. Muller-Lyerov klam

    2. Ponzova ilúzia

    3. Poggendorfova ilúzia

    4. Zollnerova ilúzia

Nereálne figúry

    1. Izometrické kreslenie

      2. Dvojznačné figúry (ambiguita)

    2. Čaša alebo dva profily

    3. Dievča alebo starena

    4. Tvár starca alebo bozkávajúci sa pár

    5. Tvár ženy alebo saxofonista

Trojdimenzionálne optické klamy

    1. Amesova miestnosť

Mesačná ilúzia

Ukážky ďalších ilúzií v obrazovej prílohe.

 

 

 

 

REVERZIBILNÉ FIGÚRY

Schroederove reverzibilné schody sú dobrým príkladom ilúzie, ktorá vzniká na základe izometrickej dvojznačnosti hĺbky. Môžeme ich vnímať ako schodisko, ktoré klesá zľava doprava, ale aj z podhľadu ako jeho spodnú stranu.

Neckerovu kocku môžeme vnímať z nadhľadu, ale aj zdola. Je potrebné si všimnúť, že pri tomto type ilúzií, si náš mozog vyberá vždy iba jednu alternatívu a nikdy zmes oboch interpretácií. Je to spôsobené tým, že náš vizuálny systém sa snaží pretransformovať dvojdimenzionálny obrázok na trojdimenzionálnu mentálnu reprezentáciu. Dvojdimenzionálne figúry sú nestále, pretože v trojrozmernom svete by mohli súčasne existovať v dvoch rôznych podobách.

 

 

CHYBNÁ INTERPRETÁCIA PERSPEKTÍVY

Pri tomto type optických ilúzií, dochádza k chybnej interpretácií perspektívy. Medzi najznámejšie patria:

Muller-Lyerov ilúzia, ktorá je zvyčajne vysvetľovaná tým, že šípky znázorňujú pohľad zvnútra a zvonku na nejakú izbu alebo budovu.

V Poggendorfovej ilúzii je šikmá priamka prekrytá obdĺžnikom. Toto prekrytie vytvára ilúziu dvoch priamok. Keď však ku priamkam priložíme pravítko, zistíme, že sú v spojení.

Ponzdovej ilúzii sa hovorí tiež ,, ilúzia zbiehajúcich sa koľajníc”. Tvoria ju dve rôznobežky v tvare obráteného V. Medzi nimi sú horizontálne umiestnené dve rovnako dlhé rovnobežky. Napriek tomu sa zdajú byť rôznej dĺžky: Spodná sa javí byť kratšia ako tá vyššie umiestnená. Rôznobežky vnímame ako trojrozmernú vzďaľujúcu sa cestu. Preto sa nám zdá, že to, čo je ďalej (horná úsečka), je dlhšie ako to, čo je ďaľej (dolná úsečka).

Niektoré z týchto ilúzií využívajú spôsob, ktorým náš mozog vyhodnocuje informácie obsahujúce opakujúce sa vzory. Jedine pravidelný vzor môže dominovať tak silno, že tie ostatné sa zdajú byť skreslené (Heringova, Zollnerova ilúzia).

 

 

NEREÁLNE FIGÚRY

Zobrazujú nereálne objekty v priestorových vzťahoch dosiahnuteľných v našom svete vnemových skúseností.

Maurits Cornelis Escher vytvoril na základe týchto skutočností svoje zmätené , ale zároveň fascinujúce obrazy. Izometrické kresby môžeme nazvať aj iluzionistickými. Našu pozornosť pútajú preto, že v skutočnom svete ich motívy nemôžu existovať. Vytvárajú nelogické trojrozmerné predstavy. Na prvý pohľad sa obyčajne javia perspektívnymi ukážkami 3D objektov a scén. Avšak, pri bližšom pozorovaní a výskume odhaľujú vnútorné nezlúčiteľnosti tak, že trojrozmerný objekt, ktorý zobrazujú, nemôže existovať. Toto fascinuje hlavne tých, ktorí sú zvyknutí na konvenčné zobrazovanie skutočnosti na rovnom podklade. Približne jedno percento populácie nedokáže vnímať tieto ilúzie. Ich mozog nieje schopný z dvojrozmernej plochy pretransponovať obraz do 3D podoby. Pri týchto ilúziách sa bohato využíva tieňovanie, pretože tieň môže ilúziu zrušiť, ale aj vytvoriť. Možno sa tieň sám o sebe stáva ilúziou.

“Nekonečné schodisko” je jednou z Escherových ilúzií. Escher umiestnil schodisko na strechu budovy. V pravom rohu je strácajúci sa bod, ktorý je vyšší ako bod v ľavom rohu. V tomto prípade ilúzia vzniká vďaka tieňom.

 

 

DVOJZNAČNÉ FIGÚRY

Figurálna dvojznačnosť znamená, že jedna kresba zahŕňa dva rôzne motívy. Pri sledovaní takýchto kresieb často dochádza k posunu pozornosti z figúry na kontúru a naopak. Túto situáciu ovplyvňujú hlavne individuálne záujmy pozorovateľa a vnemové schopnosti. Ovplyvňovanie figúrou alebo kontúrou môže robiť jeden obraz dominantným a druhý potláčať. Závisí to od toho, že v mozgu máme zafixované rôzne množstvo vedomostí o daných predmetoch, javoch. Náš mozog má schopnosť interpretovať vzory v oku v intenciách vonkajších objektov. Táto interpretácia je podmienená vizuálnym systémom, ktorý dokáže rozlišovať objekty v pozadí. Nieje to zložitý proces, ale v prípade ilúzie často náročný. Dvojznačné ilúzie dokazujú, že vnímanie nie je výhradne podmienené tvorbou obrazu na sietnici oka. Spontánny návrat ilustruje prirodzenú dynamiku procesu jemnosti vnímania. Tieto procesy ukazujú ako mozog vytvára a organizuje svoje vizuálne prostredie. Aj keď obraz na sietnici zostáva rovnaký, nikdy nevidíme zmes dvoch vnemov. Je to vždy jeden alebo druhý, hoci ich môžeme vnímať striedavo. Toto sa za normálnych okolností nestáva, keďže náš vizuálny systém si osvojil veľké množstvo spôsobov, ako sa vyrovnať s dvojznačnosťou. Vizuálne vnímanie je v podstate proces, ktorý dvojznačnosť rieši. Tento proces sa nazýva “inverzná optika.”

 

 

Amesova miestnosť

Amesova miestnosť vnímame ako kocku. Avšak táto kocka je deformovaná. Zadný ľavý roh je položený nižšie ako pravý roh. Steny sú šikmé plochy a nie kolmice spustené zo stropu k dlážke. Pozorovateľ pozoruje miestnosť a objekty v nej umiestnené cez priezor. Oba rohy vidí pod tým istým zorným uhlom, čiže sa javia rovnako vzdialené. V skutočnosti je ľavý roh dvakrát ďalej ako pravý roh. Keď sa pozrieme do plne obsadenej Amesovej miestnosti aká je v Exploratóriu v San Francisku dostaneme pocit, že v miestnosti je čosi zvláštne ťažko určitelné. Spôsobuje to nerovnosť konštrukcie.

Seckel a Klarke experimentovali s Amesovou miestnosťou a zistili, že premiestnením priezoru sa odhalia všetky zvláštnosti tejto miestnosti a my ju uvidíme v jej skutočnej podobe.

Pri pozorovaní objektov v Amesovej miestnosti zistíme, že objekt umiestnený v ľavom rohu je dvakrát menší ako objekt umiestnený v pravom rohu. Ilúzia je natoľko reálna, že keď sa objekt približuje, rastie a pri ustupovaní sa zmenšuje. Objekt pôsobí, akoby sa pohyboval po horizonte.

Napriek tomu, že zrejmá perspektíva ilúzie v rámci niekoľkých faktorov umocňuje ilúziu, hlavným efektom nie je vytvorenie ilúzie, ale zakrytie skutočnosti.

A kedy sa ilúzia Amesovej miestnosti pominie? Keď objekt z ľavého rohu vystúpi na úroveň objektu v pravom rohu.

 

 

MESAČNÁ ILÚZIA

Urobme si malý experiment: Pozrime sa na Mesiac nad horizontom. Potom zoberme kus papiera, urobme v ňom dierku a podržme ho pred okom. Keď sa pozeráme cez dierku, Mesiac je tej istej veľkosti ako by bol v zenite. Oba úkazy môžme porovnať tak, že jedným okom pozeráme na mesiac cez dierku a druhým priamo. Vidíme ten istý objekt a dva rôzne javy. (V dvoch rôznych veľkostiach).

Princíp vzťahu veľkosť – vzdialenosť by mohla byť podkladom pre porozumenie množstva ilúzií veľkosti. Ilúzia Mesiaca je jedna z najznámejších. Mesiac nad horizontom sa javí 50x väčší ako v zenite, pričom obom polohám zodpovedajú rovnako veľké obrazy na sietnici. Tento jav je najpôsobivejší počas splnu mesiaca. Vysvetlením je, že vnímaná vzdialenosť horizontu je posudzovaná ako väčšia, než vzdialenosť zenitu. (Holway a Boring, 1941)

 

 

 

Náš svet je plný ilúzií. Niektoré dokážeme objasniť a pochopiť, ale mnohé ostávajú pre nás veľkou neznámou a neprestajne vzbudzujú našu pozornosť, záujem,  podnecujú našu fantáziu a nútia nás neúnavne hľadať a odhaľovať nové a zaujímavé javy a súvislosti medzi nimi.

 

 

 

 

Použitá literatúra: Atkinson a kol. - Psychologie

M. C. Escher - Ilúzia v obraze

Príspevky z internetu

Relevantné www adresy:

www.brisray.co.uk/optill/oind.htm

www.uwsp.edu/psych/sh/illusion.htm

www.encyclozine.com/illusion/