Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
v Bratislave
Stroopov efekt
(téma č.2 )
Seminárna práca z Percepcie
;
Ľubomír Tomko
Peter Bevilaqua
November 2000 1.ročník
Úvod do problematiky
Človek sa dennodennne stretáva s problémami, ktoré naň pôsobia vo forme rôznorodej psychickej záťaže. Často k nim dochádza neúmyselne a nechtiac, dokonca frekventovanejšie bez nášho vlastného uvedomenia si vystavujeme naše telo a našu dušu obrovskému počtu stresov, zaťaží a konfliktov. Naozaj vhodným príkladom takejto záťaže je aj tzv. Stroopov efekt v jeho úlohe, ktorý sa snažíme rozobrať.
Tento efekt objavil v roku 1935 James Ridley Stroop a prvý krát ho publikoval v vedeckom časopise ”Journal of Experimental psychology”. Inšpiroval ho jednoduchý test názvov a farieb, pričom si pozorne všímal problém, ktorý pri tejto úlohe vzniká. Ide vlastne o konkrétny konflikt dvoch mozgových hemisfér, pričom pravá rozlišuje farbu a ľavá hľadá adekvátny výraz (teda názov farby).Veľká časť správania sa subjektu v jeho živote sa stáva automatizovaným. Toto správanie vykonávame rýchlo, bez námahy. V mnohých prípadoch človek nekoná danú činnosť vedome, iba si ju jednoducho povedané ”praje” a želaný proces prebehne. Tento proces nazýva kognitívna psychológia
”automatizácia” a považuje ho za dôležitý krok v bežnom živote. Ide o jednoduché opakujúce sa činnosti, ako napr. viazanie si šnúrok na topánkach, bicyklovanie, hra na klavír, ale i písanie a čítanie.Psychológovia pozorujú situácie, pri ktorých dochádza ku konfliktu medzi automatickým a očakávaným správaním.
Vplyv tohto konfliktu vynikajúco demonštruje Stroopov efekt.
Postup, ktorý originálne využil Stroop
.Stroop (1935) zistil, že pozorované objekty oveľa pomalšie presne identifikovali farbu písma, ak bolo písmo inej farby ako napovedalo meno farby. To znamená, že pozorované objekty pomalšie identifikovali slovo modrá, ak bolo napísané červeným písmom. Toto je zaujímavé zistenie, pretože pozorovaným bolo povedané, aby nesústreďovali pozornosť na slovo (názov farby), ale aby jednoducho oznamovali farbu písma. Táto úloha vyzerá byť takmer nemožná, pretože slovo ovplyvňuje schopnosť pozorovaného vypovedať o
farbe písma.Všeobecné vysvetlenie Stroopovho efektu je, že pozorované objekty majú zautomatizovaný proces čítania.
Slová sú spracované veľmi rýchlo, bez ohľadu na farbu písma. Na druhej strane identifikácia farieb nie je úloha, ktroej sa pozorovaný často podrobujú, a práve preto, nie je automatická a je pomalšia. Rýchle a automatické spracovanie slov vo veľkej miere negatívne ovplyvňuje nutnosť vypovedania o farbe slova.Ak sa pozeráme na určité slovo, vidíme jeho farbu a pritom aj jeho význam. Ak tieto dve časti dôkazu sú v konflikte, musíme si vybrať. Pretože skúsenosť nás naučila, že význam slova je oveľa dôležitejší, ako farba písma, dochádza k rušeniu, keď sa snažíme upútať pozornosť na iba na farbu písma. Rušivý efekt poukazuje na to, že sústredenenie našej pozornosti nie je vždy pod našou komplentnou kontrolou.
Záťaž pri vizuálnej percepcii
Počas štúdia ľahkej psychickej záťaže sa problémom stáva výber najefektívnejšieho diagnostického prostriedku, ktorý by dokázal ľudí rozdeliť podľa niektorých charakteristík, majúcich vzťah k záťaži. Jednou z možností je použitie Stroopovho slovno-farebného testu. Podľa tohto testu je možné zisťovať najma 3 faktory : rýchlosť výkonu, diferenciáciu farieb a interferenciu. Pod rýchlosťou sa rozumie osobné tempo známe napríklad pri čítaní. Za významný sa považuje vzťah medzi interferenciou a kognitívnymi procesmi.
Z niektorých záverov autorov A.R.Jensena a V.D.Rohwera (1966) treba spomenúť výkon v tomto teste v závislosti od veku. Krivka udávajúca výsledky čítania slov a menovania farieb ukazuje medzi 7. A 13. rokom zlepšenie výkonu, ktorý potom zostáva na približne rovnakej úrovni až do staroby. V interferenčnej skúške je do 13. roku veľmi rapídne zvýšenie výkonu, ktorý zostáva do 40. roku na približne rovnake
j úrovni. Potom sa zase rapídne zhoršuje.Viacero autorov udáva, že v tomto teste nie sú významné rozdiely medzi pohlaviami, až na menovanie farieb, kde boli ženy lepšie ako muži.
Stroop predpokladá, že osoby s vyšším stupňom kontroly, pokojné a dobre znášajúce frustráciu, ľahko prekonajú záťaž vyvolanú interferenčným testom.
Príklad vedeckého výskumu, ktorý využíva poznatky Stroopovho testu
Pri výskume sa používajú tri tabuľky tvoriace súčasť Stroopovho testu.
Prvá (slová), pomocou ktorej sa zisťovala rýchlosť čítania obsahovala 10 stĺpcov slov s názvami farieb (žltá, červená, modrá, zelená), ktoré boli napísané napísané čiernym tušom. V každom stĺpci bolo 10 slov.
Na druhej tabuľke (farby) boli zase v 10 stĺpcoch (po 10 v každom) farebné obdĺžniky v
uvedených základných farbách.Tretia tabuľka sa podobala prvej s tým rozdielom, že slová (názvy farieb boli napísané už uvedenými farbami (slová, farby).
Všetky tabuľky sa čítali z ľava do prava. Pri prvej sa zisťoval čas prečítania všetkých 100 slov, pri druhej čas potrebný na pomenovanie farieb, pri tretej čas potrebný na pomenovanie farieb, ktorými boli tieto slová napísané, a nie význam slov. Ak bolo napríklad slovo zelená napísané modrou farbou, subjekt mal hlásiť modrá. Túto tabuľku čítal subjekt
dvakrát, do úvahy sa bral čas dosiahnutý pri druhom čítaní.
Výkon v interferenčnom teste a niektoré zmeny vegetatívnych funkcií
Možnosť použiť Stroopov test na zisťovanie percepčnej záťaže vyplýva aj z práce Thurstona a Mellingera (citované podľa A. R. Jensena a kol., 1966), podľa ktorých osoby s vysokým stupňom kontroly, pokojné, ktoré dobre znášajú stavy frustrácie, zisťujú nejaké črty osobnosti, ktoré úzko súvisia s diagnostikovaním odolnosti znášať ”
distraction stress”. Avšak pomerne nízke korelačné koeficienty s inými črtami osobnosti nepotvrdili plne tento predpoklad. Preto sme uvažovali o takom variante Stroopovho testu interferencie, v ktotom by sa zvýšila psychická záťaž.Keď vychádzame z naznačeného predpokladu, že test interferencie vyvoláva psychickú záťaž, možno očakávať, že ju budú sprevádzať zmeny vo vegetatívnych funkciách. Tieto otázky podrobne rozpracoval najmä H.G.Bartenwerfer (1960), u nás sa touto otázkou zaoberali najmä J. Kohlová a O. Matoušek (1968
). Vo všetkých citovaných prácach sa udáva, že nastali významné zmeny vo vegetatívnych funkciách v dôsledku psychickej záťaže.Nižšie formy psychickej záťaže sa zďaleka neprejavujú tak jednoznačne v zmenenom výkone ako pri extrémnych záťažových podmienkach. Presvedčivejšími sú skôr pomocné ukazovatele (variabilita výkonu) a niektoré vegetatívne ukazovatele. Z týchto sa ukázala frekvencia pulzu ako citlivý ukazovateľ, meniaci sa pri rôznych formách záťaže. Bioelektrická aktivita kože je podľa dosiahnutých výsledkov značne ovplyvnená celkovou adaptáciou subjektu, v dôsledku čoho pri dlhšom experimentálnom sedení má zrejmú klesajúcu tendenciu. V experimente použité varianty Stroopovho testu interferencie ukazujú na ďalšie možnosti jeho použitia v psychológii, najmä v súvislosti s otázkami vnímania a osobnosti.
Neuropsychologický model Stroopovho efektu
Virzi a Egeth (publikované v ”Memory and Cognition”, 1985) vyvinuli model Stroopovho efektu, používajúc koncept mechanizmu prekladu. V tomto mechanizme spracúvavané systémy kódovali rozdielne aspekty Stroopovho stimulu (napr. slovo vs. farba). Ak vo výstupnom kanále prebieha spracovanie rovnakými analyzátormi, ako pri stimule, potom nie je potrebný preklad spracovaného materiálu. Na druhej strane ak stimul a odpoveď spracúvavajú rozdielne analyzátory, potom je celý proces spomalený (je potrebný preklad).
Napr. ak je potrebné odpovedať na verbálny stimul manuálnou odpoveďou (pravá hemisféra) tento proces je oveľa pomalší, ako keby bolo potrebné odpovedať na priestorový stimul (stimulus spatialis). Tento mechanizmus dobre demonštruje reakčný čas v Stroopovej úlohe.
Žiaľ, v tomto kognitívnom modele zatiaľ existuje málo informácií o nervovom substráte, ktorý by to vysvetlil z medicínskeho hľadiska.
Pokusný demonštračný experiment
(autori : Peter Bevilaqua a Ľubomír Tomko)
Naším jednoduchým pokusom sme sa snažili potvrdiť tézu Stroopovho efektu v praxi. Testovali sme 100 žiakov základných a stredných škôl.
Vytvorili sme dve verzie zoznamu slov.
Prvá verzia (viď príloha – Test č.1) pozostáva z 15 náhodne vybraných slov, pričom význam slova (názov) sa stotožňuje s farbou písma, ktorou je dané slovo vytlačené. Druhá verzia, (viď príloha – Test č.2) sa od prvej líši tým, že slovo je vytlačené inou farbou ako napovedá jeho význam.
Jednotlivé okruhy testovaných tvorilo 20 žiakov rôznych škôl a ročníkov.
Každý testovaný bol oboznámený s inštruktážou:
” Pred tebou leží zoznam slov, ktoré sú zoradené pod sebou. Chceme od teba, aby si sa nesústredil na význam slova, ale na farbu akou je vytlačené. Slová čítaj nahlas a podľa možností, čo najrýchlejšie.”
Pred testom č.2 bolo každému subjektu zdôraznené, aby sa nesústredil na význam slova, lež na jeho farbu.
Výsledok vytvorila priemerná dĺžka času respondentov vypočítaná na stotiny sekundy.
Výsledky:
Stredná priemyselná škola, Šafárikovo námestie 1, Spišská Nová Ves
odbor : Technické a informačné služby 3.roč.
Test č.1 - priemer : 6,23 s
Test č.2 - priemer : 13,84 s
Gymnázium Spišská Nová Ves, Školská ul. č. 7
3.roč
Test č.1 - priemer : 5,95 s
Test č.2 - priemer : 13,62 s
Základná škola Kožuchova ul., Spišská Nová Ves
9.roč. matematická trieda
Test č.1 - priemer : 7,03 s
Test č.2 - priemer : 14,21 s
9.roč. nematematická trieda
Test č.1 - priemer : 8,63s
Test č.2 - priemer : 16,47 s
3.
roč.Test č.1 - priemer : 7,64 s
Test č.2 - priemer : 21,92 s
Záver
Problémom počas priebehu 1.testu bolo temer všeobecné nepochopenie inštruktáže. Testovaní nerozlišovali farby slovo, ako bolo od nich žiadané, ale jednoducho čítali jednotlivé slová.
Z priemerných časových údajov čítania v rámci stredných škôl lepšie výsledky vykazovali žiaci gymnázia v porovnaní so SPŠ. To isté platí pre porovnanie matematickej a nematematickej triedy na ZŠ, pričom žiaci matematickej triedy mali aj omnoho menší časový priemer v 2.teste. Jednoznačne to vyplýva z ich schopnosti adaptácie na väčšiu záťaž.
Celkovo môžeme skonštatovať, že priebeh 2.testu trval približne dvakrát (u žiakov tretieho ročníka ZŠ dokonca trikrát) tak dlho ako priebeh Testu č.1. Výsledky a záver tohto testu potvrdzujú platnosť Stroopovho efektu.
Zdroje